oficiálna stránka basketbalového klubu

ŠKP 08 BANSKÁ BYSTRICA

Rozhovor s trénerom zlatých junioriek Milanom Špinerom

V dňoch 20.-22.5.2016 sa v Nitre konali aj Majstrovstvá Slovenska v basketbale junioriek, na ktorých nechýbali ani naše Pumy. Po mladších žiačkach sa tak isto tešili z titulu Majsteriek Slovenska a skompletizovali tak nitrianske zlaté DOUBLE pre Pumy. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali trénera úspešného kolektívu Milana Špinera

Aj tebe a celému juniorskému kolektívu patrí predovšetkým obrovská gratulácia. Po mladších žiačkach to bola z Nitry ďalšia zlatá správa. Aké boli tvoje pocity po poslednom hvizde rozhodcu na turnaji?
Ďakujeme veľmi pekne. Tie pocity sú vždy fantastické, hlavne keď to dopadne úspešným koncom. Vidieť dievčatá, ako sa úprimne tešia z víťazstva a dávajú von všetky tie pozitívne emócie, je zo všetkého najkrajšie. Dvojnásobne ma tešil fakt, že nás prišli podporiť aj mladšie žiačky, ktoré už v tom čase mali titul vo vrecku. Bolo krásne sledovať ako sa tešia spoločne s juniorkami, z ktorých mnohé sú už v tak mladom veku ich vzormi.

Ako by si zhodnotil herný prejav družstva na turnaji?
V prvom rade sme sa spoliehali na kvalitnú obranu, ktorej sme venovali aj podstatnú časť prípravy. Baby sa snažili dodržiavať stanovené princípy a to bol základný kameň celého úspechu. V troch zápasoch sme inkasovali len 119 bodov, čo je v priemere menej ako 40 bodov na zápas. Keď sa pozrieme na ofenzívnu silu jednotlivých súperov, tak je to super výsledok. V útoku sme počas celého turnaja mali nižšie percento strelby, no v konečnom dôsledku nám to stačilo. Znovu sa nám potvrdila myšlienka jedného skvelého trénera: “útok vyhráva zápasy, ale obrana vyhráva tituly.”

Na finálový turnaj sme postúpili z celkového tretieho miesta, pričom sme mali na konte až 12 prehier. Naopak Nitra si vo finále pripísala iba druhú prehru v sezóne. Dá sa teda považovať triumf Púm za prekvapenie?
Z našej strany bola súťaž odohraná kontrolovane. Vedeli sme ktoré zápasy si musíme uhrať, aby sme neohrozili náš postup na finálový turnaj. S milom Michálikom sme si pred sezónou dôkladne prešli rozlosovania extraligy a junioriek a na základe toho sme si určili prioritné zápasy. To isté sme museli urobiť pred nadstavbovou časťou juniorskej súťaže, ako aj pred play-off extraligy. Nechceli sme vystaviť kľúčové hráčky enormnej záťaži a to sa nám aj podarilo. Nosné hráčky juniorského kádra, ktoré pravidelne nastupovali aj v extralige, zakončili sezónu s približne 60 odohratými súťažnými zápasmi. To je optimálny počet pre rozvoj hráčok. Na samotnom finálovom turnaji je to už o momentálnom rozpoložení družstiev. Stať sa môže všetko, no podarilo sa nám nastaviť hráčky tak, že sme mohli oslavovať štvrtý juniorský titul v rade.

Čo považuješ za hlavné dôvody triumfu púm na turnaji? Boli to individuálne výkony hráčok, či skôr tímová robota všetkých Púm v družstve?
Hmm. Povedal by som to takto. Základom tohto úspechu je súdržný kolektív, ktorý je zložený z výborných individualít. Nosnými hráčkami boli počas celej sezóny baby, ktoré pravidelne nastupovali aj v extralige žien. Konkrétne Jelenčíková, Matejčíková, Mištinová a Stašová. Tieto hráčky fantasticky dopĺňala Valová, ktorá sa stala nenahraditeľnou súčasťou základnej päťky. Ako kľúčový sa pre finálový turnaj ukázal “trade” Dolniakovej zo Zvolena. S ňou sme počítali už v minulej sezóne, no až vo februári tohto roku sa k nám aj reálne pripojila. Na turnaji odviedla dobrú robotu a pomohla tak podstatnou mierou k celkovému tímovému úspechu. Do rotácie sa vo finále dostali ešte Horecká a Háberová. V prípade Horeckej je veľkou škodou, že sa nedokázala už niekoľkú sezónu po sebe výraznejšie zaťať v tréningu a tým aj nakopnúť svoju kariéru. Hráčky s výškou 198 nenájdete len tak na tržnici. V prvom rade si to ale musí uvedomiť samotná hráčka. Musí si sama stanoviť priority a až potom jej tréner môže ukázať cestu, ktorou sa priblíži k ich dosiahnutiu. Nika ma naučila, že opačne to žiaľ nefunguje. Háberová je vekovo stále kadetkou a stále je rozlietaná na všetky strany. Tiež by si mala určiť svoje priority a trošku sa ukludniť. Ak v budúcnosti obetuje basketbalu pôžitky spojené so strednou školou, môže z nej niečo byť. Toto je však veľký problém v kadetskom družstve, ktoré som tak isto viedol ako hlavný tréner. Vystúpenie v lige kadetiek považujem za najväčšie sklamanie tejto sezóny a možno aj celej mojej trénerskej kariéry. Všetko je to o prioritách, o ktorých som už hovoril. S Peťom Demianom sme u dievčat nedokázali dostať basketbal na vrchol ich priorít. Nedá sa chcieť byť najlepším aj na palubovke, a aj v partií na tanečnom parkete. Športu treba obetovať o trošku viac ako 90 minút tréningu každý deň.

Aj keď si to už čiastočne urobil, ako by si na záver zhodnotil celú sezónu?
Sezóna bola dosť rozháraná a náročná. Bojovali sme na dvoch frontoch – v extralige a juniorkách. Veľké penzum práce urobil Milo Michálik, ktorý mal na starosti extraligovú tréningovú skupinu. Bez vzájomnej spolupráce, tolerancie a komunikácie by sme nedosiahli nič. Spolupracujeme už 4 roky a na našom vzťahu sa nič zásadné nezmenilo, z čoho som nesmierne šťastný a vďačný. 

Foto: Ladislav Ondráška, nasanitra.sme.sk

2%