oficiálna stránka basketbalového klubu

ŠKP 08 BANSKÁ BYSTRICA

Rozhovor s trénerom zlatých žiačok a strieborných starších žiačok Martinom Krnáčom

Posledné dva víkendy boli v permanencií aj naše žiačky a staršie žiačky. Ak si niekto myslel, že sme na strieborné staršie žiačky minulý týždeň zabudli, tak sa veľmi mýlil. Veľkú časť tohto družstva totižto čakali domáce MSR v katégórií žiačok a tak sme ich trénera nechceli v príprave na tento vrchol sezóny vyrušovať. O to krajšie sa nám s Martinom robil rozhovor po práve skončenom turnaji, na ktorom Pumy jasne dominovali. 

Predovšetkým ti chceme srdečne pogratulovať ku skvelým úspechom. Nakoľko sme ťa nechceli minulý týždeň vyrušovať v príprave na domáce MSR žiačok, prvá otázka bude smerovaná k starším žiačkam. Ako by si zhodnotil minulotýždňové strieborné vystúpenie starších žiačok na MSR v Košiciach?
Z hľadiska umiestnenia som spokojný, obhájili sme druhé miesto po dlhodobej súťaži. Takisto som spokojný s prístupom dievčat k zápasom a vzornou reprezentáciou klubu a mesta. Výkonmi sme trošku zaostali za mojim očakávaním. Škoda najmä druhého zápasu s Košicami, v ktorom sme mohli uspieť. Prvý zápas s Myjavou sme mali pod kontrolou, ani raz sme neprehrávali. Zodpovedný a disciplinovaný výkon, či už v útoku alebo obrane, tak môžem stručne charakterizovať tento zápas. S domácimi Košicami sme nepodali výkon na hranici svojich možností a preto sme neuspeli. V týchto zápasoch môžeme vyhrať len s absolútne špičkovým výkonom každého hráča, čo sa nám bohužiaľ nepodarilo. Záverečný zápas s Ivánkou o druhé miesto sme zvládli veľmi dobre. Súper nemal šancu a výbornou obranou a rýchlymi protiútokmi sme im nedali šancu na úspech. Celkovo hodnotím naše vystúpenie pozitívne. Herným prejavom sme zaujali, čoho dôkazom sú pozvánky pre hráčky do reprezentačného výberu U-15. A to je cieľ, pre ktorý vychovávam dievčatá.

No a teraz poďme k zlatému domácemu víkendu. Aká bola príprava na MSR žiačok, ktoré boli organizované u nás v Banskej Bystrici? Nebol problém s únavou, motiváciou, či zdravotným stavom hráčok po MSR v staršej kategórií?
Niekoľko dievčat hralo v Košiciach a ja som mal obavy, či to fyzicky aj psychicky zvládnu. Musím ich pochváliť, že boli ťahúňmi družstva a strhli ho k výborným výkonom. So zdravotnými ťažkosťami sa nám posledný mesiac roztrhlo vrece v takej miere, s akou som sa s niečim podobným za tie roky čo trénujem ešte nestretol. Motiváciou bolo organizovanie majstrovstiev doma, pred rodičmi a fanúšikmi. Bola tam samozrejme aj tréma a obavy, ale so všetkým sme sa dobre vyrovnali a tlak nás skôr nakopol k lepším výkonom. Týždeň pred majstrovstvami už netreba špekulovať a robiť experimenty. Hráčky som pripravoval skôr po mentálnej stránke, upokojil som ich, aby forma na záver dlhej sezóny gradovala. Môžem povedať, že sa nám to spolu podarilo.

Ako by si opísal atmosféru ktorá zavládla v telocvični po konečnom hvizde rozhodcu? Aké boli tvoje pocity?
Ja to už beriem s rezervou. Priznám sa, že mi odľahlo hlavne ako osobe zodpovednej za organizáciu celého turnaja, že sa to celé skončilo a neboli žiadne nedostatky závažnejšieho charakteru. Dievčatá sa radovali a to je pre mňa zadosťučinenie, že táto robota má zmysel. Tituly sú pekná vec, ale ja som sa už 5 minút po zápase pozeral na nasledujúcu sezónu. Prídu výbery do reprezentácie U15 a to je pre mňa výzva, aby tam figurovalo čo najviac našich hráčok. Táto sezóna bola neskutočne ťažká, trénoval som v dvoch tréningových skupinách hráčky ročníkov 2001, 2002 a 2003. Získali sme s nimi 2 zlaté medaily, jedno striebro, ale hlavne hráčsky moje dievčatá dominovali a zaujali. Chcem sa poďakovať za spoluprácu Zuzke Borguľovej, ktorá bola namiesto mňa s mladšími žiačkami v druhej polke sezóny na väčšine zápasov a zvládla s nimi aj majstrovstvá, kde získali titul. Zároveň sa chcem poďakovať za výbornú spoluprácu rodičom dievčat pri organizácii domácich majstrovstiev, preto uznanie patrí aj im.

Čo boli kľúčové faktory pri obhajobe kovov? Má družstvo výrazné individuality, alebo sa spolieha na kvalitný tímový výkon?
V priebehu sezóny sme si vybudovali rešpekt u ostatných družstiev najmä obranou. Moje krédo je, že obrana je 80% vôle a 20% fyzických predpokladov a schopností. S týmto názorom sú stotožnené všetky hráčky. V tejto veci sme rovnako naladení, je to naša filozofia. V zápasoch starších žiačok aj žiačok sme mali jednoznačne najlepšie obrany. Možno nám chýba klasický strelec, ale niektoré dievčatá majú predpoklady stať sa ním. Funguje tímová chémia, každý pozná svoju pozíciu v družstve. Občas padnú aj ostrejšie slová, ale ja už iný nebudem a všetko smerujem k tomu, aby som dostal z hráča maximum. Hráči chápu, že sa musia podriadiť kolektívu a sebcov neuznávam.  A v tom je práve naša sila. Čerstvým príkladom sú naše pivotky žiačok, ktoré dokázali vytvárať výborné strelecké pozície pre svoje spoluhráčky počas celého finálového turnaja. Našou výhodou je fakt, že nestojíme na dvoch hráčkach a v každom zápase boduje 9 až 10 hráčok. V družstve žiačok aj starších žiačok sú výrazné individuality najmä pod košom, ale začínajú sa ukazovať aj krídla a rozohrávačky. Dôležitým faktom je, že obidve družstvá oceňujú basketbaloví odborníci aj z hľadiska typológie hráčok. Sú tu vhodné basketbalové typy a ja verím tomu, že to viaceré z nich dotiahnu do extraligy. Keď som v minulosti trénoval ženy, mal som dve tretiny z družstva moje odchovankyne. Toto bol pre mňa úspech a doprajem ho každému trénerovi.

Ako by si na záver zhodnotil celú sezónu?
Bola nesmierne náročná. Chcem poďakovať dievčatám za prístup k tréningom a zápasom. Vždy vravím hráčkam aj rodičom, že motivovať musím nielen ja hráčky, ale aj hráčky mňa. Robím trénera vo svojom voľnom čase a dávam tomu všetko. To isté chcem od svojich zverenkýň. Takže im ďakujem, že ma dokázali po toľkých rokoch motivovať a napriek náročnému priebehu sezóny sa už teraz teším na tú nadchádzajúcu. Úspešnosť mládežníckeho družstva hodnotím svojimi kritériami, a tými určite nie sú majstrovské tituly. Výkonnostne sme sa opäť posunuli a najmä v kategórii žiačok sme sa stali dominantným družstvom súťaže nielen po fyzickej, ale aj technickej a basketbalovej stránke, o čom svedčia aj výsledky záverečného turnaja. Tento vývoj musíme ustáť a pokračovať v tvrdej práci, nesmieme poľaviť v našom spoločnom úsilí. Dôležitým faktom je, že naše individuality dokázali podriadiť svoje schopnosti kolektívu a prináša to svoje ovocie. Zlepšili sme variabilnosť hry, vieme zmeniť rytmus hry a nájsť správne riešenia. Z môjho uhla pohľadu sú rezervy v našej hre stále obrovské. A to je naša úloha do budúcnosti.

 

2%